Čo je to whistleblowing a kto môže byť whistleblowerom?
Aj keď sa pojem „whistleblower“ v mnohých krajinách EÚ dostáva do povedomia až vďaka novej legislatíve EÚ, v anglicky hovoriacom svete sú whistlebloweri po stáročia označovaní ako osoby, ktoré oznamujú porušovanie spoločenského poriadku, zákonov, etických noriem resp. iných písaných alebo nepísaných pravidiel príslušným orgánom, aby mohli skoncovať s takýmto zneužívaním alebo podvodmi. Najmä Amerika má dlhú tradíciu whistleblowingu, ktorý slúži aj ako záruka transparentnosti a férového fungovania štátu.
Vo všeobecnosti možno oznámenie podať verejnému orgánu alebo úradu, ale v prípade porušenia etických noriem stanovených určitou organizáciou sa oznámenie odošle len tomu orgánu, v ktorého záujme je dotknuté nekalé konanie zastaviť. Právne systémy niektorých krajín vyžadujú, aby dotknutá osoba, tzv. whistleblower oznámila nekalé praktiky najprv priamo organizácii.
V tomto článku si v krátkosti priblížime pozadie tohto právneho inštitútu, hlavné ustanovenia smernice o whistleblowingu a aktuálny stav jej implementácie do právneho poriadku členských štátov Európskej únie.
1. Pozadie whistleblowingu
Výraz „whistleblowing” sa spája s použitím píšťalky na upozornenie verejnosti alebo davu na zlú situáciu, ako je spáchanie trestného činu alebo porušenie pravidiel počas určitej hry. Fráza „to blow the whistle” sa v 19. storočí spájala s predstaviteľmi orgánov činných v trestnom konaní, pretože používali píšťalku na upozornenie verejnosti alebo kolegov z polície. Športoví rozhodcovia, ktorí používajú píšťalku na označenie nedovolenej alebo nesprávnej hry, sa tiež nazývali whistleblowermi.
Historickí predchodcovia moderných oznamovacích systémov pochádzajú z tradícii „qui tam” žalôb anglosaského práva, čo znamenalo, že ak občan pristihne iného občana pri páchaní zločinu, môže ho „žalovať“ v mene štátu a vo svoj prospech. Primárnym dôvodom vzniku tohto právneho inštitútu bol fakt, že kráľ nemal policajtov na vymáhanie práva, a tak sa musel spoliehať na civilistov, ktorým vyplatil odmenu v prípade, že spor vyhrajú.
„Qui tam“ je skrátené z latinského výrazu „qui tam pro domino rege quam pro se ipso in hac parte sequitur“, čo v preklade znamená „ten, kto stíha za seba aj za kráľa“.
Základným prvkom žalôb „qui tam“ je preto odmena dotknutého občana v prípade úspešného ukončenia konania. Najstarší písomný záznam o takýchto procedúrach pochádza z roku 695 n. l. a súvisí so šabatom. Podľa židovského náboženského zákona sú počas šabatu, ktorý sa začína v piatok večer západom slnka a končí v sobotu večer západom slnka, zakázané akékoľvek pracovné činnosti. Kto si všimol, že niekto tento zákaz porušuje, mal nárok na polovicu pokuty, ktorá bola na základe jeho oznámenia uložená. V súčasnosti sa konania „qui tam“ najčastejšie označujú ako žaloby podané podľa amerického zákona o falošných tvrdeniach – U.S. False Claims Act (známy aj ako tzv. Lincolnov zákon).
Právny inštitút whistleblowingu má najdlhšiu históriu v USA, vrátane najdlhšej tradície a praxe oznamovania porušení na oficiálnej štátnej, ako aj organizačnej úrovni. Význam tohto právneho inštitútu v zámorí je odôvodnený skutočnosťou, že po získaní nezávislosti od britskej koruny bolo potrebné prijať legislatívu, ktorá ochráni oznamovateľov pred odvetou za legitímne oznamovanie nekalých praktík. A tak v USA dodnes platí viacero zákonov, ktoré umožňujú každému, kto zažije zneužitie práva, nahlásiť to ako oznamovateľ a okrem toho, že má nárok na ochranu, môže v niektorých prípadoch dostať aj odmenu.
Koncom sedemdesiatych rokov 18. storočia námorníci Samuel Shaw a Richard Marven „nahlásili“ svojho nadriadeného, ktorý pred nimi mučil britských vojakov. Po podaní oznámenia boli okamžite vylúčení z námorníctva a bolo proti nim začaté trestné stíhanie, v dôsledku čoho museli zostať vo väzbe a čakať na vynesenie rozsudku. Ešte vo väzení však napísali Kongresu list so žiadosťou o pomoc – ich úsilie sa vyplatilo: v roku 1778 Kongres prijal prvý zákon o whistlebloweroch.
Odvtedy whistleblowing v Spojených štátoch pokročil do bodu, že ak niekto oznámi zneužitie práva alebo podvod Americkej komisii pre cenné papiere a burzu podložené dostatočnými dôkazmi a konanie sa skončí uložením pokuty, oznamovateľ má právo na určité percento z pokuty. SEC už vyplatila oznamovateľom takto viac ako 1 miliardu dolárov.
Okrem praxe SEC existuje v Spojených štátoch množstvo iných právnych predpisov, ktoré umožňujú oznamovateľom oznámiť zneužitie alebo podvod s cieľom chrániť verejný záujem.
Na európskej úrovni je však ochrana oznamovateľov v jednotlivých štátoch nerovnomerná a roztrieštená. Z týchto dôvodov Európska komisia pripravila balík opatrení na ochranu osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie na európskej úrovni. Iniciatíva zavádza ľahko dostupné kanály oznamovania, zdôrazňuje povinnosť zachovávať dôvernosť o oznamovateľoch, prísny zákaz odvetných opatrení voči oznamovateľom a stanovenie cielených ochranných opatrení. Výsledkom týchto iniciatív bolo schválenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie účinnou od 16. decembra 2019. Členské štáty ju mali transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 17. decembra 2021.
2. Smernica o whistlebloweroch (Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie)
Ochrana stanovená v Smernici o whistlebloweroch sa vzťahuje na všetkých oznamovateľov pracujúcich v súkromnom alebo verejnom sektore a ktorí získali informácie o porušeniach v súvislosti s prácou alebo zamestnaním. Je jednoznačné, že s porušovaním, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore, sa najčastejšie stretávajú práve tí, ktorí tam pracujú alebo sa s ním stretnú pri výkone svojej inej pracovnej činnosti.
Zamestnanci ako oznamovatelia
Zamestnanci majú pri svojej práci ako prví prístup k informáciám o porušeniach, nekalých praktikách či podvodoch, ktorých oznámenie by bolo vo verejnom záujme, no práve oni môžu byť najviac postihnutí odvetou za oznámenie takýchto informácií, keďže sú v zraniteľnej pozícii v dôsledku ich vzťahu podriadenosti. Zamestnanci oznámia takéto porušenia alebo podvody len vtedy, ak sú si istí, že ich identita zostane utajená a že im oznamovanie nespôsobí ujmu.
Smernica o whistlebloweroch preto poskytuje ochranu čo najširšiemu okruhu osôb. Nasledujúce osoby môžu podávať oznámenia prostredníctvom oznamovacích kanálov ustanovených podľa smernice:
- zamestnanci v tradičnom zmysle;
- štátni zamestnanci vo verejnej službe, zamestnanci samosprávy v akejkoľvek forme zamestnania;
- iní „pracovníci“, ako ich definujú právne poriadky jednotlivých členských štátov.
Smernica uvádza, že ochrana by sa preto mala poskytnúť aj zamestnancom v neštandardných pracovných vzťahoch vrátane zamestnancov na kratší pracovný čas a zamestnancov na dobu určitú, ako aj osobám s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania.
Zistené porušenie môže oznámiť aj osoba, ktorej pracovný pomer už bol skončený, ale sú jej známe informácie získané počas trvania pracovného pomeru, a dokonca ho môže oznámiť aj osoba, ktorej pracovný pomer ešte nezačal, avšak získala informácie o porušení počas výberového konania alebo predzmluvných rokovaní.
Ďalší oznamovatelia
Okrem zamestnancov hrajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní a predchádzaní porušovania práva EÚ aj iní jednotlivci a organizácie s iným pracovným vzťahom k organizáciám porušujúcim zákon. Aj tieto subjekty by sa pri absencii primeranej ochrany mohli ocitnúť v ekonomicky zraniteľnom postavení pri oznamovaní zneužitia alebo podvodu, takže smernica rozširuje rozsah oznamovateľov na osoby, ktoré získali informácie o porušení aj v inom pracovnom kontexte, t.j.:
- živnostníci a spolupracujúce osoby na základe obchodnoprávnej zmluvy;
- akcionári a členovia správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov podniku vrátane nevýkonných členov;
- dobrovoľníci a neplatení stážisti a
- akékoľvek osoby pracujúce pod dohľadom a vedením zmluvných partnerov, dodávateľov, subdodávateľov.
Empirické štúdie ukazujú, že väčšina oznamovateľov oznamuje nekalé praktiky priamo v rámci organizácie, v ktorej pracujú. Okrem zamestnancov však môžu porušenia ľahko odhaliť aj tí, ktorí majú zmluvný vzťah s organizáciou konajúcou nezákonne; napríklad, pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov, dodávatelia a ich zamestnanci, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou odhalia nekalé a dokonca nezákonné výrobné, dovozné alebo distribučné praktiky súvisiace s nebezpečnými výrobkami. Podobne, pokiaľ ide o využívanie fondov EÚ, rôzni externí poradcovia majú privilegované postavenie pri odhaľovaní porušení, o ktorých sa dozvedia.
Avšak aj títo jednotlivci môžu čeliť odvetným opatreniam pri absencii primeranej ochrany. Hrozí im ukončenie zmluvy, strata príjmov či poškodenie dobrej povesti, ak im nie je poskytnutý vhodný a bezpečný kanál na oznamovanie zistených nekalých praktík a neprijmú sa žiadne opatrenia na ochranu ich identity.
Ochrana poskytovaná spolupracovníkom, kolegom alebo príbuzným oznamovateľa
Úroveň ochrany poskytovaná oznamovateľom sa vzťahuje aj na tretie osoby a subjekty majúce určitý vzťah s oznamovateľom, ktoré môžu byť tiež postihnuté odvetnými opatreniami, či už v súvislosti s ich pracovným pomerom alebo zmluvným vzťahom s organizáciou zapojenou do nekalých praktík, a to
- spolupracovníci oznamovateľa, t.j. osoby, ktoré pomáhajú oznamovateľovi pri oznamovaní v rámci pracovného prostredia a ktorých pomoc by mala ostať tiež dôverná;
- tretie osoby, ktoré sú spojené s oznamovateľom a ktoré by mohli byť vystavené odvetným opatreniam v súvislosti s prácou, ako sú kolegovia alebo príbuzní oznamovateľa;a
- právnické osoby, v ktorých je oznamovateľ spoločníkom, pracuje v nich alebo je s nimi inak prepojený v súvislosti s prácou a ktoré sú tiež ohrozené odvetnými opatreniami.
3. Porušovanie Etického kódexu
Či už na základe zákona alebo nad jeho rámec, sa organizácia môže rozhodnúť zaviesť Etický kódex a špecifický postup pre prípady jeho porušovania. Pravidlá, ktorými sa riadi zavedenie takýchto etických kódexov, nie sú také prísne ako napr. pravidlá AML, ktoré sú určené legislatívou.
Etický kódex by mal stanovovať morálne, etické princípy a očakávania, ktorých dodržiavanie vyžaduje organizácia od svojich zamestnancov pri ich každodennej práci, a to tak medzi sebou, ako aj voči externému prostrediu. Niektoré organizácie idú v regulácii správania sa na pracovisku ešte ďalej a do týchto kódexov začleňujú aj všeobecné pravidlá pre život mimo pracoviska. V posledných rokoch sa vyskytlo množstvo prípadov, kedy firma ukončila pracovný pomer so zamestnancom, pretože porušil ich etický kódex, takže možno povedať, že takéto mäkké regulačné nástroje zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri budovaní firemnej kultúry.
Ako už bolo spomenuté vyššie, okrem morálnych požiadaviek, sa dôrazne odporúča stanoviť aj pravidlá postupu organizácie na prijímanie a prešetrenie oznámení oznamovateľov o porušení Etického kódexu.
Toto sú niektoré oblasti, ktoré majú organizácie tendenciu pokryť vo svojom Etickom kódexe:
- pravidlá pre pracovné a manažérske správanie sa súvisiace s ochranou dobrého mena spoločnosti;
- štandardy správania sa, či už online alebo v reálnom živote; ako napr. vzájomný rešpekt, zákaz diskriminácie, zákaz šikany či obťažovania alebo vylúčenia z kolektívu;
- pravidlá pre politickú angažovanosť a vzťahy s politikmi;
- čestné správanie sa v obchodnom styku a protikorupčné praktiky;
- pravidlá pre konflikt záujmov;
- normy pre boj proti praniu špinavých peňazí a spravodlivú hospodársku súťaž.
4. Implementácia Smernice o whistlebloweroch do právnych systémov členských štátov
Z právnej povahy smerníc EÚ vyplýva, že tieto právne akty nie sú priamo aplikovateľné v členských štátoch a na to, aby boli účinné, musia byť zavedené do vnútroštátneho práva, t.j. musia byť prijaté zákony a iné všeobecne záväzné vnútroštátne právne akty, aby bol dosiahnutý súlad so smernicou – tomu hovoríme implementácia.
Implementácia Smernice o whistlebloweroch mala byť ukončená vo všetkých členských štátoch do 17. decembra 2021. Pre organizácie súkromného sektora s 50 až 249 zamestnancami bola ponechaná lehota na zavedenie interných oznamovacích kanálov až do 17.12.2023.
Potrebné vnútroštátne právne predpisy boli však načas skutočne prijaté iba v 2 členských štátoch EÚ: vo Švédsku a Dánsku. V ostatných štátoch sa postupne Smernica o whistlebloweroch implementovala až po termíne implementácie v priebehu roka 2022 (Cyprus, Litva, Lotyšsko, Portugalsko, Chorvátsko, Belgicko, Fínsko, Grécko, Malta, Francúzsko) a začiatkom roka 2023 (Írsko, Holandsko, Bulharsko, Rakúsko, Slovinsko, Rumunsko). Dňa 15.2.2023 Európska komisia podala návrh na Súdny dvor proti 8 európskym krajinám (Česko, Nemecko, Estónsko, Španielsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko a Poľsko) z dôvodu netransponovania a neoznámenia dostatočných vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smernice o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, do ich právneho rámca.
Medzičasom už boli prijaté zákony v Španielsku, Taliansku, Nemecku, ako aj na Slovensku, čím sa úspešne rozširuje primeraná úroveň ochrany oznamovateľov v prípade, že oznámia porušenia práva Únie, ktoré poškodzujú verejný záujem. Implementácia Smernice v Luxembursku, Maďarsku a v Čechách je už tesne pred schválením zákonodarným orgánom, nejasný už ostáva iba termín prijatia zákona v Poľsku a Estónsku.
Viac o právnej úprave whistleblowingu na Slovensku sa dočítate v našom ďalšom blogu.
5. Ako vám môže pomôcť softvér na oznamovanie protispoločenskej činnosti?
Keď oznamovateľ podá oznámenie o nekalej činnosti vo firme, tá je povinná zabezpečiť, aby totožnosť oznamovateľa zostala dôverná a nebolo voči nemu možné vykonať žiadne odvetné opatrenia. Ak tak organizácia z akéhokoľvek dôvodu neurobí, bude jej uložená pokuta podľa platnej legislatívy. V takýchto prípadoch jej môže byť uložená pokuta nielen podľa zákona o ochrane oznamovateľov, ale aj podľa GDPR pravidiel, keďže to môže byť kvalifikované aj ako porušenie ochrany osobných údajov.
Na to, aby si organizácia mohla splniť svoju zákonnú povinnosť, je dôležité, aby oznámenia boli prijímané v bezpečnom uzavretom systéme, ku ktorému má prístup výlučne oprávnená osoba zodpovedná za preverovanie oznámení. Nie je preto vhodné, aby napríklad IT špecialisti mali prístup k takýmto oznámeniam, keďže ich úlohou nie je preverovať oznámenia a navyše môžu byť aj oni tými, voči ktorým oznámenie smeruje.
Je preto nevyhnutné zabezpečiť ochranu dôvernosti identity oznamovateľa, čo zabezpečí Whisly, softvér na oznamovanie nekalých činností, hneď niekoľkými spôsobmi:
- Whisly umožňuje aj anonymné oznamovanie, v takom prípade organizácia nedostane žiadne osobné údaje;
- externé spracovanie údajov, ktoré zabezpečí dôvernosť identity oznamovateľa aj v prípade neanonymného oznamovania;
- šifrovaná komunikácia a šifrované ukladanie dát;
- ISO 27001 IT infraštruktúra.
Whisly poskytuje zodpovednej osobe aj možnosť dôverne komunikovať s oznamovateľom prostredníctvom softvéru po zaslaní oznámenia a oznamovateľ môže svoje oznámenie kedykoľvek zmeniť priamo v systéme Whisly. Pomocou softvéru možno preverovanie viesť v súlade s GDPR a môže poskytnúť zodpovednej osobe dodatočnú podporu v nasledujúcich oblastiach:
- administrátorské rozhranie s pokročilým správcom úloh, ktorý vám pomôže pri preverovaní oznámenia, pretože obsahuje kroky a úlohy, ktoré sa odporúčajú vykonať;
- šablóny dokumentov s automatickým dopĺňaním údajov;
- možnosť ku každej úlohe pridávať poznámky, priložiť súvisiace e-maily a súbory alebo nastaviť pripomienku;
- odosielanie a prijímanie správ;
- štatistika a repoting.
Whisly, whistleblower softvér je špeciálne navrhnutý tak, aby poskytoval plnú podporu zodpovedným osobám, aj keď nemajú potrebné znalosti a skúsenosti s preverovaním oznámení whistleblowerov.
Ušetrite svoj čas a zjednodušte si proces prijímania a preverovania oznámení s Whisly.
