Čo je nové v zákone o whistleblowingu?
Čo je nové v zákone o whistleblowingu?
Týmto zákonom bola implementovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, účinnou od 16. decembra 2019. Členské štáty ju mali transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 17. decembra 2021. Väčšina európskych štátov však vnútroštátnu legislatívu prijala s omeškaním, niektoré s väčšími iné s menšími odchýlkami, ale možno konštatovať, že ochrana oznamovateľov na Európskej úrovni sa stáva realitou.
1. Predchodca alebo prvý pokus
Na Slovensku ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti (whistleblowerov) nie je žiadnou novinkou, poznáme ju už od roku 2014, kedy zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti zaviedol základné podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto podaní, pričom ochranu pred neoprávneným postihom do práv oznamovateľa vtedy zabezpečovali inšpektoráty práce. Tento zákon sa však nepodarilo dostatočne dostať do povedomia verejnosti a častokrát ani zamestnávatelia naň nebrali zreteľ, nakoľko vnútorné kontrolné systémy neboli dostatočné, a tak sa zákonodarca rozhodol prijať nový právny predpis reagujúci na potreby praxe.
2. Zákon o whistleblowingu
V roku 2019 bol prijatý nový v súčasnosti platný zákon č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o whistleblowingu), ktorý okrem rozšírenia povinností zamestnávateľov, ochrany oznamovateľov, t.j. whistleblowerov, založil aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (Úrad), ako samostatný nezávislý orgán špecializovaný na výkon ochrany oznamovateľov a jeho propagáciu. Propagácia ochrany whistleblowerov zohráva v boji proti korupcii dôležitú úlohu. Úrad od svojho založenia v septembri 2021 úspešne zvyšuje povedomie verejnosti o whistleblowingu aktívnou propagáciou svojej činnosti, ako aj viacerých príbehov odvážnych whistleblowerov na Slovensku. Správnosť tohto kroku potvrdzuje aj zvyšujúca sa tendencia počtu nových oznamovateľov, ktorí vyhľadávajú pomoc a činnosť Úradu a využívajú právne kroky k tomu, aby zastavili nekalé činnosti na svojom pracovisku.
3. Čo prináša nová právna úprava?
Spomínanú novelu zákona o ochrane whistleblowerov si vyžiadala najmä európska legislatíva, ktorej cieľom je harmonizovať právnu úpravu v rámci EÚ a dosiahnuť tak minimálne rovnaké štandardy ochrany whistleblowerov vo všetkých krajinách Európskej únie.
Podľa dôvodovej správy je primárnym cieľom zákona najmä posilnenie presadzovania práva a právom chránených záujmov oznamovateľov kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a podpora postihovania protispoločenskej činnosti za účasti verejnosti. Rovnako novela reaguje aj na postrehy aplikačnej praxe, ktoré za uplynulé dva roky priniesli niekoľko potrebných úprav.
Novela zákona o whistleblowingu zavádza najmä tieto zmeny:
- I. Rozširuje sa okruh oznamovateľov a osôb, ktorým bude Úrad poskytovať ochranu pred možnými odvetnými opatreniami zo strany zamestnávateľa, resp. organizácie dopúšťajúcej sa protispoločenskej činnosti. Kým doteraz sa ochrana poskytovala iba osobám v pracovnoprávnom vzťahu, od júna sa o ňu môžu uchádzať aj zmluvní partneri, spolupracovníci, živnostníci či členovia a funkcionári orgánov spoločnosti, ale aj stážisti, dobrovoľníci či odborní praktikanti. Výpočet oprávnených osôb v inom obdobnom vzťahu v zákone je demonštratívny, t.j. nie je konečný a treba ho posudzovať vždy v kontexte vzájomného vzťahu medzi oznamovateľom a dotknutou osobou (osobou proti ktorej oznámenie smeruje). Ochrana podľa zákona sa rozširuje aj na zodpovedné osoby a jej spolupracovníkov, ktorí sa venujú prešetrovaniu oznámení, ako aj na osoby, ktoré podali oznámenie anonymne, ale ich totožnosť bola následne odhalená, tak aj na osoby, ktoré pomáhali oznamovateľovi v súvislosti s oznámením, či osoby ktorých pracovný pomer, či iný obdobný vzťah už skončil alebo ešte ani nezačal.
- II. Rozširuje sa tiež okruh zamestnávateľov, ktorí sú povinní mať zavedený vnútorný systém preverovania oznámení. Okrem zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami a orgánov verejnej moci s viac ako 5 zamestnancami, musia mať zavedený systém prijímania a preverovania oznámení bez ohľadu na počet zamestnancov aj zamestnávatelia poskytujúci finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia.
- III. Rozširuje sa ochrana poskytovaná oznamovateľom nahlasujúcim porušenia práva Únie, ktoré patria do pôsobnosti aktov Únie týkajúcich sa oblastí verejného obstarávania, finančných služieb, produktov a trhov a predchádzania praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu, bezpečnosti a zhody výrobkov, bezpečnosti dopravy, ochrany životného prostredia, ochrany pred žiarením a jadrovej bezpečnosti, bezpečnosti potravín a krmív, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat; verejného zdravia, ochrany spotrebiteľov, ochrany súkromia a osobných údajov a bezpečnosti sietí a informačných systémov, ochrany finančných záujmov Únie, ochrany hospodárskej súťaže Únie, pravidiel štátnej pomoci a pravidiel daní z príjmu právnických osôb. V týchto prípadoch sa za protispoločenskú činnosť považuje každá činnosť ohrozujúca niektorú z vyššie uvedených oblastí bez ohľadu na trestnú sadzbu, s ktorou Trestný zákon takúto kriminalitu spája. Tiež sa do všeobecnej definície trestných činov, ktoré predstavujú závažnú protispoločenskú činnosť, podarilo presadiť zníženú trestnú sadzbu z troch rokov na dva roky, po oznámení ktorých prináleží oznamovateľovi ochrana podľa zákona.
- IV. Novela tiež prináša príkladom výpočet odvetných opatrení, ktorých výkon voči oznamovateľovi alebo hrozba nimi ako následok jeho oznámenia voči osobe oznamovateľa alebo inej osobe požívajúcej ochranu podľa zákona, je vyslovene zakázaná a bude postihovaná pokutou. Ako príklad zákon uvádza výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru, skončenie skúšobnej doby alebo nepredĺženie pracovného pomeru na dobu neurčitú, odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia a zmena pracovných povinností, času alebo miesta výkonu práce, zníženie mzdy, nepriznanie odmeny alebo osobného príplatku. V praxi môže dôjsť aj k iným odvetným opatreniam, preto tento výpočet nie je konečný ale definovaný je aj ako konanie alebo opomenutie konania, ktoré je spôsobilé spôsobiť oznamovateľovi neopodstatnenú ujmu.
- V. Zavádza sa jednoznačný výpočet subjektov, ktoré sú oprávnené a zároveň povinné prijať oznámenie o protispoločenskej činnosti, nakoľko doteraz musel oznamovateľ dedukovať kam môže uvedené oznámenie podať. Ostávajú nimi teda naďalej Úrad, prokuratúra a správne orgány. Všetky tieto subjekty sú naďalej oprávnené udeliť oznamovateľovi status chráneného oznamovateľa.
- VI. Zavedenie úplnej povinnosti mať internú zodpovednú osobu po splnení kritérií v zákone a zároveň zúženie oprávnení externej zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení. Výlučný outsourcing, resp. výlučné externé plnenie povinností zodpovednej osoby nebude možné. Ak si súkromné firmy s počtom zamestnancov nižším ako 250 zazmluvnia tretiu stranu na preverovanie oznámení, budú musieť mať aj na svojom pracovisku určenú osobu zodpovednú za prijímanie oznámení a následnú komunikáciu s oznamovateľom.
- VII. Rozšírenie povinností zamestnávateľa v súvislosti so zavedením vnútorného systému preverovania oznámení ako napr. rozšírenie povinných náležitostí vnútorného predpisu o vnútornom systéme preverovania oznámení o podrobnosti o prijímaní opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri preverovaní oznámení a o komunikácii s oznamovateľom vo veci týchto opatrení a o prijímaní opatrení proti bráneniu v oznamovaní protispoločenskej činnosti.
- VIII. Dôležitá je aj nová povinnosť zamestnávateľa potvrdiť oznamovateľovi prijatie jeho oznámenia do 7 dní, a do 90 dní od potvrdenia prijatia oznámenia zas informovať oznamovateľa o výsledkoch preverenia a o prijatých opatreniach, ak sa na základe oznámenia nejaké prijali.
- IX. Rozšírenie práv a povinností Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, napr. o povinnosť či skôr možnosť Úradu na ochranu oznamovateľov uhradiť náklady na advokáta alebo iného právneho zástupcu, ak by ho potreboval oznamovateľ v súvislosti s oznámením. Formálne dochádza i k úprave názvu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti na Úrad na ochranu oznamovateľov.
- X. Rozšírenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť o identite oznamovateľa aj na dotknuté osoby, na poskytnutie informácii o ich totožnosti sa vyžaduje ich písomný súhlas, to neplatí, ak poskytnutie údajov o ich identite sa vyžaduje na účely trestného alebo správneho konania.
- XI. Za zmienku tiež stojí vyňatie obchodného tajomstva z ochrany podľa pôvodného znenia zákona, t.j. zverejnenie obchodného tajomstva už nebude považované za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných predpisov. Častokrát by totiž oznámenie protispoločenskej činnosti bez aspoň časti informácii obsahujúcich obchodné tajomstvo nebolo možné.
- XII. Pre zamestnávateľov je dôležitým faktom aj zvýšenie všetkých pokút za porušovanie zákona, a to až do výšky 100 000€ (prípadne až dvojnásobok tejto sumy v prípade opakovaného porušenia). Po novom je možné uložiť pokutu aj osobe, ktorá hrozí postihom odvetným opatrením alebo sa oň pokúsi voči oznamovateľovi alebo osobe požívajúcu ochranu podľa zákona. Novinkou je tiež možnosť uloženia pokuty osobe za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť či za bránenie urobeniu oznámenia.
4. Dokedy sa musíme zosúladiť?
Novela zákona o whistleblowingu nadobúda účinnosť dňa 1. júla 2023, avšak niektoré jej ustanovenia, ktoré sa týkajú interných systémov oznamovania a sankcií, nadobúdajú účinnosti až 1. septembra 2023. To znamená, že zamestnávatelia majú čas najneskôr do 1. septembra zosúladiť svoje interné procesy a predpisy s novou dikciou zákona, a tak sa vyhnúť možným pokutám. Zamestnávateľom s viac ako 250 zamestnancov hrozia pokuty až do výšky 100.000 Eur a zamestnávateľom s počtom zamestnancov do 250 do výšky 50 000 Eur.
5. Whisly je riešenie
Vyššie uvedený výpočet zmien novej legislatívy nie je konečný, skôr sme chceli priniesť prehľad toho najdôležitejšieho na čo by sme radi upozornili v záujme efektívnych príprav na zavedenie toho vášho interného systému preverovania.
Ak si ešte nie ste istý, ako sa s novou legislatívou zosúladiť, vyskúšajte Whisly, náš whistleblowing softvér, ktorý Vám zabezpečí bezpečné, jednoduché a rýchle riešenie, ale okrem toho Vám umožní urobiť ešte niečo viac pre vašu organizáciu.
Čoraz viac organizácií sa rozhoduje pre implementáciu whistleblower softvéru, ktorý je na jednej strane pochopiteľnou reakciou na legislatívne zmeny a na druhej strane odráža aj pozitívny prístup manažérov, ktorých záujmom je riadiť spoločnosť transparentne.
Whisly je špeciálne navrhnutý tak, aby poskytoval plnú podporu zodpovedným osobám, aj keď nemajú potrebné znalosti a skúsenosti s preverovaním oznámení whistleblowerov.
Whisly môžete využívať aj na iné procesy, pri ktorých žiadate alebo očakávate podnety oprávnených osôb (záležitosti ľudských zdrojov, šikana na školách, porušenia Kódexu správania sa, vybavovanie sťažností a iné).
Viac o našom jedinečnom whistleblowing softvére Whisly sa dozviete v našom ďalšom blogu.
Ušetrite svoj čas a zjednodušte si proces prijímania a preverovania oznámení s Whisly.
